PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V 1. polovici 90. rokov v Holandsku existovala deathmetalová kapela BEYOND BELIEF. Počul som druhý album „Rave The Abyss“, ktorý ma ničím nezaujal, a keď po roku 1995 vlna fanúšikovského nezáujmu o väčšinu poriadneho metalu vyhladila slabé kusy, BB boli medzi nimi. Skupinu v roku 2004 oživil gitarista a vokalista A.J. van Drenth, ale reč o nej nebude. Okrem toho totiž spolu s Rachel Heyzer, bývalou vokalistkou SINISTER, založil aj funglovku TEMPLE. Tam je Rachel už tiež minulosťou, prítomnosťou je debutový album „Structures In Chaos“, ktorý vyšiel koncom februára 2012.
Na fotke zostavy vidíme troch chlapíkov, ktorí už zjavne zažili nejakú tú srandu a ich hudobnícka minulosť siaha hlboko, široko a je pomerne impozantná. A.J. van Drenth má okrem BEYOND BELIEF za sebou aj účinkovanie v skôr lokálnych záležitostiach LEGION a THRONE, ale aj v ASPHYX (ktorí mimochodom nedávno ukázali, kto je tu šéf). Bubeník Eric de Windt má v zozname ex- samé chuťovky – DESTRÖYER 666, SUPREME PAIN, INHUME, PROSTITUTE DISFIGUREMENT, SEVERE TORTURE, SINISTER, a popri tom aj trochu toaletného humoru s FLATULATION. Basgitarista Michiel Dekker si nejaký čas v BEYOND BELIEF odkrútil tiež, a históriu písal aj s začiatkom 90. rokov dosť známou death/thrashmetalovou úderkou DEAD HEAD. Účinkoval takisto v ETERNAL CONSPIRACY, MONOLITH a ako gitarista/vokalista sa popri TEMPLE činí v THE MONOLITH DEATHCULT. Hudobný základ holandskej trojice je viac než zrejmý a jej death metal znie podľa toho.
Deväť väčšinou veľmi rýchlych skladieb je návratom do 90. rokov, ale nie do old school čias, naopak tam, kde sa začalo poriadne tlačiť na pílu a nepríčetne klepať. Niekde tam, kde sa medzi skupiny, zakladajúce subžáner brutal death metal na európskej strane Atlantiku, zaradili SINISTER. Tu treba hneď uviesť, že album znie pomerne „neamericky“, máme do činenia s európskou školou death metalu, z ktorej počuť v prvom rade Holandsko, temné, divoké, nespútané a živelné, povedzme čosi ako vplyvy SEMPITERNAL DEATHREIGN, ETERNAL SOLSTICE či THANATOS, zahrané s rýchlosťou VADER na „Black To The Blind“, prípadne KATAKLYSM na „Temple Of Knowledge“, a ak veľmi chceme, môžeme aj u TEMPLE hovoriť o brutálnom death metale s plným, priestorovým zvukom Európy 90. rokov a s vokálmi, ktoré nie sú v totálnych chrochtoch a výlevkových extrémoch, ide skôr o zrozumiteľné, rozzúrené revanie v hĺbkach, úderné, agresívne, možno tak trochu ako barbarskejšia verzia ALTAR v časoch „Ego Art“.
Druhé, ale efektívne husle tu hrá vyšší, jedovatý, skôr blackmetalový rev, ktorý veľmi výbušný, zdravo živelný hudobný materiál posúva do ešte väčšej temnoty. Vplyv amerického death metalu možno nájsť v pár pomalších, deštruktívnych pasážach na spôsob AUTOPSY, a vo vyhladzovacích, temných náladách, pripomínajúcich NILE. Tých môže evokovať aj tá časť textov, ktorá sa zaoberá temnými mýtmi dávneho Blízkeho východu, a prepracovanosť celkovo veľmi zdrvujúcej, útočnej hudby. V niektorých miestach sa mi vybavia aj ruskí DEVILISH DISTANCE, ktorí sú ale prinajmenšom na poslednom albume „total VADER worship“ na hranici plagiátorstva, ktorému sa Holanďania úspešne vyhýbajú smerom k hociktorej spomenutej kapele.
K prepracovanej atmofére nahrávky prispievajú aj na vyhrávky a sóla bohaté gitary či efekty z kategórie tých „starých, ale stále dobrých“ – ženský hlas v „Cover Her In Blood“, krákanie havranov v „Among Ravens“ a podobne. Hosťujúcich vokálov, väčšinou mužských, sa zhostili členovia takých skupín ako THE MONOLITH DEATHCULT, HAIL OF BULLETS, THANATOS, IZEGRIM, DEBT OF NATURE a DICTATED a celkovo tento veľmi čerstvo znejúci návrat do doby pred 15 rokmi odporúčam.
Takto dobre sa to zvyklo robiť kedysi. Živý, šťavnatý death metal bez pachute prázdnoty a umelosti. Zase raz tento štýl musia z kaše ťahať „starí chlapi“.
8 / 10
A.J. van Drenth
- gitary, vokál
Eric de Windt
- bicie
Michiel Dekker
- basgitara
1. Rituals Of Marduk
2. Higher Perfection
3. The Algol Planet
4. Cover Her In Blood
5. Dead Sun Festival
6. Spiritual Development
7. Among Raven
8. Matagatsubi
9. Multiverse (Another Time And Space)
Structures In Chaos (2012)
Vydáno: 2012
Vydavatel: Non Serviam Records
Stopáž: 37:54
Slušná věcička
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.